Ako virtuóz porušujem fyzikálne zákony. Som Jarolím Emmanuel Ružička a hudba je môj život.

Narodil som sa v Nitre do rodiny s taliansko-židovsko- rómskymi maďarsko-grófskymi koreňmi. Môj dedo Jozef študoval v Ríme s Jánom Pavlom II. a bol katolíckym kňazom. Až kým nestretol moju starú matku Annemarie Rossalia Sziványi a zamiloval sa do nej tak, že odišiel z cirkvi.

Stará matka zo mňa chcela mať elektroinžiniera, alebo čelistu. Do ZUŠky ma však neprijali, pretože som bol malého vzrastu. Nakoniec však predsa len zafungoval talent- ale vzali ma na husle. Po štúdiu na konzervatóriu opäť zaúradovala stará mama. Urobil som na jej naliehanie prijímačky na Vysokú školu múzických umení, vyhral niekoľko medzinárodných súťaží a absolvoval stáž u ZACHARA BRONA. Odtiaľ moja cesta viedla do Sydney Symphonic Orchestra a do Španielska, kde som pôsobil jedenásť rokov. Na Slovensko som sa vrátil, keď ma pozvali na konkurz to Slovenskej filharmónie. Vyhral som ho a už desať rokov tu pôsobím ako prvý koncertný majster.

Vždy som mal tendencie zakladať hudobné telesá a búrať bariéry medzi jednotlivými štýlmi. Veď hudba je len jedna. V tomto miešaní ma podporoval člen španielskej kráľovskej rodiny Emilio Aragon, pozval ma do projektu Bach to Cuba pre Deutsche Gramaphone. Napriek nepochopeniu a odmietaniu kolegov z radov klasickej hudobnej branže sa tejto vízie odmietam vzdať.

© 2019 fejo.vision